Stručná história Slovenskej geografickej spoločnosti pri SAV

Moderná geografia ako samostatný vedný odbor sa na Slovensku naplno začala rozvíjať až od polovice 20. storočia, kedy začala aktívne pôsobiť prvá početnejšia generácia geografov. Rozvoj geografie ako vedy, jej rozsiahlejší prienik do školského systému všetkých stupňov a napokon najmä rozrastajúca sa skupina slovenských geografov boli základnými predpokladmi pre formovanie myšlienky vytvorenia spoločnosti. Hoci sa slovenskí geografi etablovali na poli československej geografie a pravidelne sa zúčastňovali napr. zjazdov československých zemepiscov, stále naliehavejšie bola pociťovaná potreba vytvorenia vlastnej organizácie, ktorá by reagovala na špecifické podmienky a potreby rozvoja geografie na Slovensku. Tieto trendy napokon vyvrcholili sformovaním prípravného výboru v zložení: M. Konček, M. Lukniš a J. Hanzlík, ktorý napokon pripravil a zorganizoval zakladajúce valné zhromaždenie, ktoré sa konalo 8. 12. 1955 v Bratislave.

Uskutočnením 1. valného zhromaždenia začala reálne existovať Slovenská zemepisná spoločnosť pri SAV, ktorá si vo svojich stanovách kládla za cieľ mimo iné podnecovať a pestovať vedeckú a výchovnú prácu v odboroch geografických vied a utužovať spoluprácu vedy s praxou. Na tomto zhromaždení sa konštituovala i organizačná štruktúra spoločnosti. Vrcholným orgánom spoločnosti sa stali valné zhromaždenia členov spoločnosti, ktoré sa mali spravidla konať pri príležitosti konania pravidelných celoslovenských zjazdov spoločnosti, ktorých periodicita mala byť pôvodne trojročná, napokon sa však ustálila na štvorročných intervaloch. Ako riadiaci orgán spoločnosti, zodpovedný za jej činnosť, bol ustanovený sedemčlenný slovenský ústredný výbor spoločnosti na čele s predsedom spoločnosti. Prvým predsedom Slovenskej zemepisnej spoločnosti bol zvolený M. Lukniš, členmi prvého slovenského výboru boli: M. Konček, J. Martinka, P. Plesník, J. Hanzlík, J. Purgina a K. Ivanička. V čase svojho vzniku mala Slovenská zemepisná spoločnosť 35 členov. Hlavnou náplňou spoločnosti sa stalo najmä organizovanie odborných prednášok a seminárov pre svojich členov a organizovanie odborných exkurzií.

V nasledujúcich rokoch sa konali valné zhromaždenia spoločnosti so zhruba ročnou periodicitou a pomaly sa rozširovala i jej členská základňa. Potreby praxe si napokon vyžiadali i rozšírenie jej pôsobnosti, keď sa už od roku 1957 začali prípravy na vytvorenie samostatnej pobočky (vtedy oficiálne „odbočky“) spoločnosti pre východné Slovensko. Táto odbočka bola napokon založená 11. 12. 1959, jej prvým predsedom sa stal dr. J. Karniš a sídlom pobočky sa stal Prešov. Vďaka pôsobeniu tejto pobočky sa náplň činnosti spoločnosti výraznejšie rozšírila i o spoluprácu s učiteľmi zemepisu na stredných i základných škôl a začala sa tiež rýchlejším tempom rozrastať členská základňa spoločnosti, ktorá do začiatku roku 1960 mala 65 členov, no na jeho konci už 175 členov. Prvý zjazd spoločnosti sa konal 26. 2. 1959 v Bratislave a vo funkcii predsedu spoločnosti potvrdil M. Lukniša.

Slovenská zemepisná spoločnosť sa v šesťdesiatych rokoch ďalej úspešne rozvíjala, 15. 10. 1960 bola v rámci spoločnosti vytvorená Speleologická odbočka so sídlom v Liptovskom Mikuláši, ktorej prvým predsedom sa stal dr. A. Droppa. 7. 2. 1964 bola založená Pedologická odbočka spoločnosti, na čele ktorej stál Ing. J. Hraško. 18. 2. 1965 sa vyčlenila samostatná západoslovenská odbočka spoločnosti v Bratislave (predseda J. Kvitkovič) a napokon 28. 4. 1966 i stredoslovenská odbočka v Banskej Bystrici. V roku 1967 už mala Slovenská zemepisná spoločnosť 372 registrovaných členov.

V tomto období sa rozvinula i tradícia organizovania pravidelných zjazdov spoločnosti, ktoré sa stali jednak významnými vedeckými fórami slovenskej geografie a zároveň sa pri nich konali i valné zhromaždenia ktoré vymedzovali funkčné obdobia vedenia spoločnosti. Organizácia zjazdov sa stala do značnej miery prestížnou záležitosťou a miesta ich konania začali pravidelne „rotovať“ po celom Slovensku. V ďalšom uvádzame chronologický prehľad zjazdov spoločnosti a zvolených predsedov spoločnosti:

• 2. zjazd SZS – 1.-2. 7. 1961 v Bratislave – predsedom zvolený M. Lukniš
• 3. zjazd SZS – 4.-6. 9. 1964 v Košiciach - predsedom zvolený M. Lukniš
• 4. zjazd SZS – 25.-27. 9. 1967 v Liptovskom Mikuláši - predsedom zvolený M. Lukniš
• 5. zjazd SZS – 1.-3. 9. 1970 v Banskej Bystrici - predsedom zvolený P. Plesník
• od 8. 6. 1972 zmenila SZS svoj názov na Slovenskú geografickú spoločnosť
• 6. zjazd SGS – 2.-5. 7. 1974 v Nitre - predsedom zvolený E. Mazúr
• 7. zjazd SGS – 3.-8. 7. 1978 v Leviciach - predsedom zvolený J. Drdoš (tento zjazd bol zároveň súčasťou 14. zjazdu čs. geografov)
• 8. zjazd SGS – 5.-9. 7. 1982 v Prešove - predsedom zvolený J. Drdoš
• 9. zjazd SGS – 30. 6.-3. 7. 1986 v Banskej Bystrici - predsedom zvolený O. Bašovský

Zmeny v spoločnosti a pád totalitného systému v roku 1989 samozrejme zasiahli závažným spôsobom i do fungovania Slovenskej geografickej spoločnosti. Pôvodne plánovaný jubilejný 10. zjazd bol odložený a 12. 4. 1990 sa konalo valné zhromaždenie spoločnosti, ktoré ustanovilo nové vedenie na čele s predsedom J. Drdošom a podpredsedom M. Zaťkom. Jubilejný 10. zjazd SGS sa konal 9.-11. 7. 1991 v Bratislave a potvrdil vo funkcii dovtedajšie vedenie spoločnosti, avšak po odstúpení predsedu sa predsedom spoločnosti stal M. Zaťko.

Zložité obdobie prvej polovice 90-tych. rokov Slovenská geografická spoločnosť úspešne prekonala a dokázala ďalej pokračovať vo svojej činnosti i zmenených podmienkach. Hoci sa musela na jednej strane vyrovnávať i s mnohými ťažkosťami predovšetkým ekonomického rázu, otvárali sa jej na druhej strane nové možnosti. Významná sa stala napr. expedičná činnosť členov spoločnosti a nadväzovanie kontaktov v zahraničí, najmä na západ od bývalej železnej opony. Udržala sa i tradícia organizovania zjazdov SGS:

• 11. zjazd SGS – 10.-12. 11. 1994 v Častej - predsedom zvolený M. Zaťko
• 12. zjazd SGS – 9.-13. 9. 1998 v Prešove - predsedom zvolený J. Mládek, na tomto zjazde boli schválené niektoré zmeny v stanovách spoločnosti – budúce zjazdy boli premenované na kongresy a Ústredný výbor SGS zmenil názov na Výkonný výbor SGS
• 13. kongres SGS – 10.-13. 9. 2002 v Nitre - predsedom zvolený J. Mládek

Zatiaľ posledný 14. kongres SGS sa konal v dňoch 12. – 13. 9. 2006 v Banskej Bystrici. Valné zhromaždenie odsúhlasilo zmeny stanov, na základe ktorých bola funkcia predsedu SGS premenovaná na funkciu prezidenta SGS. Prezidentom SGS pre nasledujúce funkčné obdobie rokov 2006-2010 bol zvolený R. Matlovič.

Prehľad doterajších predsedov a prezidentov Slovenskej geografickej spoločnosti pri SAV

Spracoval: RNDr. Daniel Gurňák, PhD.