Slovenská geografická spoločnosť pri SAV (SGS) je vrcholná vedecká spoločnosť združujúca výskumných a odborných pracovníkov a učiteľov pôsobiacich vo vednom odbore geografia a ktorá podporuje rozvoj geografie ako vednej disciplíny na Slovensku.
Moderná geografia ako samostatný vedný odbor sa na Slovensku naplno začala rozvíjať až od polovice 20. storočia, kedy začala aktívne pôsobiť prvá početnejšia generácia geografov. Rozvoj geografie ako vedy, jej rozsiahlejší prienik do školského systému všetkých stupňov a napokon najmä rozrastajúca sa skupina slovenských geografov boli základnými predpokladmi pre formovanie myšlienky vytvorenia spoločnosti. Hoci sa slovenskí geografi etablovali na poli československej geografie a pravidelne sa zúčastňovali napr. zjazdov československých zemepiscov, stále naliehavejšie bola pociťovaná potreba vytvorenia vlastnej organizácie, ktorá by reagovala na špecifické podmienky a potreby rozvoja geografie na Slovensku. Tieto trendy napokon vyvrcholili sformovaním prípravného výboru, ktorý napokon pripravil zakladajúce valné zhromaždenie, ktoré sa konalo 8.12.1955 v Bratislave.
Uskutočnením 1. valného zhromaždenia začala reálne existovať Slovenská zemepisná spoločnosť pri SAV, ktorá si vo svojich stanovách kládla za cieľ mimo iného podnecovať vedeckú a pedagogickú prácu v oblasti geografických vied a posilňovať spoluprácu vedy s praxou. Na tomto zhromaždení sa konštituovala i organizačná štruktúra spoločnosti. Vrcholným orgánom spoločnosti sa stali valné zhromaždenia členov spoločnosti, konané každé 4 roky pri príležitosti konania pravidelných celoslovenských zjazdov spoločnosti. Ako riadiaci orgán spoločnosti bol ustanovený ústredný výbor spoločnosti na čele s predsedom spoločnosti. Prvým predsedom Slovenskej zemepisnej spoločnosti, ktorá mala v tom čase 35 členov bol zvolený prof. M. Lukniš. Hlavnou náplňou spoločnosti sa stalo najmä organizovanie odborných prednášok a seminárov a tiež odborných exkurzií najmä pre svojich členov.
V nasledujúcich rokoch sa konali valné zhromaždenia spoločnosti s približne ročnou periodicitou a pomaly sa rozširovala i jej členská základňa. Potreby praxe si napokon vyžiadali i rozšírenie jej pôsobnosti, keď sa už od roku 1957 začali prípravy na vytvorenie samostatnej Východoslovenskej pobočky (vtedy oficiálne „odbočky“) pre východné Slovensko (11.12.1959). Vďaka jej činnosti sa zvýraznila spolupráca s učiteľmi zemepisu na stredných i základných školách a začala sa tiež rýchlejším tempom rozrastať členská základňa spoločnosti, ktorá začiatkom roka 1960 mala 65 členov, avšak na jeho konci už 175 členov. Prvý zjazd spoločnosti sa konal 26.2.1959 v Bratislave a vo funkcii predsedu spoločnosti opäť potvrdil prof. M. Lukniša.
Slovenská zemepisná spoločnosť sa v šesťdesiatych rokoch minulého storočia ďalej úspešne rozvíjala. 15.10.1960 bola v rámci spoločnosti vytvorená Speleologická odbočka so sídlom v Liptovskom Mikuláši, ktorej prvým predsedom sa stal dr. A. Droppa. 7.2.1964 bola založená Pedologická odbočka spoločnosti, na čele ktorej stál Ing. J. Hraško. 18.2.1965 sa vyčlenila samostatná Západoslovenská odbočka v Bratislave (predseda doc. J. Kvitkovič). 28.4.1966 vznikla Stredoslovenská odbočka v Banskej Bystrici. V roku 1967 už mala Slovenská zemepisná spoločnosť 372 registrovaných členov. Od 8.6.1972 zmenila Slovenská zemepisná spoločnosť svoj názov na Slovenskú geografickú spoločnosť pri SAV (SGS). V tomto období sa rozvinula i tradícia organizovania pravidelných zjazdov spoločnosti, ktoré sa stali vrcholnými vedeckými fórami slovenskej geografie a zároveň sa pri nich konali i valné zhromaždenia, ktoré vymedzovali funkčné obdobia vedenia spoločnosti a boli spojené s voľbami členov Ústredného výboru SGS pri SAV.
Organizácia zjazdov sa stala do značnej miery prestížnou záležitosťou
a miesta ich konania sa v rámci Slovenska striedali. Vznikali tiež sekcie SGS.
Významným počinom bola v roku 1984 úspešná československá vedecko-horolezecká expedícia na najvyšší vrchol sveta – Mount Everest, ktorú pod vedením dr. F. Keleho zorganizovala Sekcia pre výskum vysokých pohorí SGS.
Zmeny v spoločnosti v roku 1989 zasiahli zásadne aj do fungovania spoločnosti. Pôvodne plánovaný jubilejný 10. zjazd bol odložený o rok neskôr a 12.4.1990 sa konalo len valné zhromaždenie spoločnosti. Boli prijaté nové stanovy a SGS vystúpila zo spoločného zväzku ČSGS pri ČSAV. Zložité obdobie spoločnosť úspešne prekonala a dokázala ďalej pokračovať vo svojej činnosti. Hoci sa musela vyrovnávať s mnohými ťažkosťami najmä ekonomického rázu, otvárali sa jej tiež nové možnosti. Významná sa stala napr. expedičná činnosť a nadväzovanie nových kontaktov v zahraničí.
12.10.1998 bola Západoslovenská odbočka SGS premenovaná
na Bratislavskú pobočku a Miestna skupina SGS v Nitre bola premenovaná
na Západoslovenskú pobočku SGS. 12.9.2006 vznikla Košická pobočka SGS
a ako posledná 18.11.2009 Severoslovenská pobočka SGS v Ružomberku.
Zjazdy a kongresy SGS pri SAV
Predsedovia a prezidenti SGS pri SAV
Prof. RNDr. Michal LUKNIŠ, DrSc. (1955-1970)
Prof. RNDr. Pavol PLESNÍK, DrSc. (1970-1974)
Prof. RNDr. Emil MAZÚR, DrSc. (1974-1978)
Prof. RNDr. Ján DRDOŠ, DrSc. (1978-1986, 1990-1992)
Prof. RNDr. Oliver BAŠOVSKÝ, DrSc. (1986-1990)
Prof. RNDr. Michal ZAŤKO, CSc. (1992-1998)
Prof. RNDr. Jozef MLÁDEK, DrSc. (1998-2006)
Prof. RNDr. René MATLOVIČ, PhD. LL.M (2006-2014)
Prof. RNDr. Ladislav TOLMÁČI, PhD. (2014-2022)
Prof. PaedDr. PhDr. RNDr. Martin BOLTIŽIAR, PhD., MBE (2022-trvá)